1)
Vnímajú tých, o ktorých si oni myslia, že sú konšpirátori. V súčasnosti sú to pre nich Bill Gates, George Soros, ilumináti či farmaceutické giganty.
2)
Potom vnímajú tých, ktorí sú prisluhovači zla, ktorí k nim priskakujú a podriaďujú sa im, napríklad z novinárskych a vedeckých kruhov. Do tejto kategórie podľa nich v poslednom čase patria aj zdravotníci a neziskovky.
3)
Potom sú ostatní, čo je väčšina, tie „ovce“, ktorí sú naivní, zaslepení a tupí.
4)
Posledná skupina je tá, ku ktorej sa radia oni sami. Oni všetko toto prehliadli a odhalili skutočnú pravdu. Na rozdiel od ostatných ľudí to pochopili a patria medzi vyvolených. Nenechajú sa obalamutiť. Tento pocit, že sú vyvolení a vedia, ako to vlastne je, im dodáva sebaistotu a pocit sebaúcty. Keď sa im to narušuje, sú z toho mimoriadne nervózni a vyostrujú sa diskusie.
(Psychológ Michal Mynář)

Sociálny filozof Eric Hoffer napísal:
„Zdá sa, že ideálny diabol je cudzinec. Aby sa kvalifikoval za diabla, treba dať domácemu nepriateľovi cudzí pôvod.“
Nuž a neexistuje ideálnejší cudzinec – kandidát na konšpirujúceho diabla – ako Soros.
Tým finančným trhom síce v kruhoch konšpirátorov nerozumie nik, ale stačí veľavýznamne povedať:
„Veď viete, ako to je…“ a odmlčať sa.
A osprostené publikum síce tiež o tom nič nevie, ale súhlasne zahmká, zašumí a hneď sa v ňom hromadí hnev a pobúrenie.

A nenávisť, samozrejme. Nenávisť primárne namierená na toho mýtického Sorosa, ale pripravená na univerzálne použitie,
presmerovanie a rozvetvenie sa na kohokoľvek, koho opečiatkujeme ako Sorosovho pomáhača.
Nenávisť zrodená z lona konšpiračnej teórie je nástroj na uskutočnenie nečistých politických zámerov.
Nenávisť je tiež emócia, ktorá vytvára vnímavú pôdu na nekritické prijatie ďalšieho konšpiračného bludu či celého systému bludov.
(F.Sebej)

Konšpirátor a bojovník proti prúdu, s celkom jasným pozadím. Násilie a neonacizmus.

V Dúbravke ho stretával aj Matúš, ktorý o tom hovorí: „stretával som ho pomerne často, osobne som ho nepoznal, ale vídaval som ho na zastávkach. Chodil vtedy oblečený v klasickom skinheadskom mundúre - martensky, bomber, holá hlava. Nepochybne bol súčasťou bratislavskej neonacistickej scény. Niekedy začiatkom 90. rokov, presne si nepamätám, ale dalo by sa zistiť, sa konala na námestí SNP v Bratislave demonštrácia proti fašizmu, ktorú prišli napadnúť neonacisti (niekoľko desiatok). Pamätám si, že na ich čele vtedy stál Huďo, ktorý im dával pokyny.“

„Huďa som poznal už keď chodil na vysokú školu, bol to fašista už za komunizmu. Už vtedy mal odvahu povedať učiteľovi, že prvý, kto odstránil nezamestnanosť, bol predsa Hitler, takže je to človek s úprimným vzťahom k fašizmu, relatívne sčítaný, relatívne kreatívny pri vytváraní konšpirácií, slovom nebezpečný, a to na úplne inej úrovni ako nejaký radový holohlavý magor v martenskách."

„V neonacistickej scéne pôsobí už od samého začiatku 90-tych rokov. Rasistickým hnutím skinheads bol fascinovaný už v 80-tych rokoch na vysokej skole. Prezentoval sa už na začiatku svojej neonacistickej "éry" ako fanatický zbožňovateľ násilia a Hitlera, Mein Kampf považoval za vynikajúce dielo. Bol pri útokoch na uliciach. Celá neonacistická scéna ho rada počúvala, keď parazitoval v STV v zahraničnom spravodajstve a na aute mal klasickú trápnu neonacistickú šifru 88. Na neonacistických serveroch písal pod rôznymi pseudonymami, v komentároch na prop.sk ho chválili známi neonacisti, písali, ako "raz zvíťazíme.“

Je zarážajúce, ako sa násilné postavy 90 rokov ako Ľudo Hudo dokázali pretransformovať pod kožu mnohým ľudom ako nositelia "správnych myšlienok". Preto prosím informujte svojích známych o nebezpečnom pozadí, ktoré si mnohí z nás pamätajú a že títo ľudia sú rovnako nebezpeční, ak nie nebezpečnejší ako boli vtedy.