Photo gallery home

S.Dvorsky's gallery

• View
• Edit
• Print

Velká Fatra - Twilight Dawn 2011

Velká Fatra - Twilight Dawn 2011

OBSAH :

• Úvod
• Účastníci
• Plán expedície s podrobným rozpisom a mapami
• Denník expedície aj s fotkami
• Fotky
  • Slavove video .. už tu je (nezostrihané - len spojene do jedneho videa)
  • Slavove fotky
  • Mirove fotky .. na Picase
  • Andrejove fotky
  • Rastove fotky .. na Picase
• Ďalšie informácie na webe
• Čo si so sebou zobrať

Ostatné huncútstva a dobrodružstvá tohoto "turistickeho krúžku" s ĽUDSKOU TVÁROU :

Úvod

Termín:

Počet dní expedície:

Idea-Cieľ:

Východiskový bod:

Cieľový bod:

Nocľahy:

• Horsky hotel Smrekovica
• Chata Pod Borišovom
• Horský hotel Kráľova Studňa

Účastníci

• Miro Kosik .. 100%
• Juro Gazdag .. 100%
• Martin Tvrdoň .. 99%
• Rasto Michalek .. 100%
• Andy Racz .. 100%
• Slavo Dvorsky .. 100%

Plán

Minuly rok nam fotograficky velmi neprial,
musime si teda chut napravit v tomto roku.

Akcie by som teda rad ponal naozaj z fotografickeho hladiska.
Sami velmi dobre viete, ze najlepsie svetlo je par hodin/minut
po vychode a pred zapadom slnka. Nezostava nam teda nic ine,
len sa tomu prisposobit a cielene ist fotit v case dobreho svetla.

Na tento ucel je na webe drobna aplikacia (suncalc.net),
ktora nam vypocita casy a miesta vychodov a zapadov Slnka.

Navrhujem nasledovne fotenie vychodov a zapadov Slnka:

• 29.04.2011 - Zapad Slnka / Skalna Alpa / 19:55-20:31 / Azimut 294°
• 30.04.2011 - Zapad Slnka / Borisov / 19:57-20:33 / Azimut 294°
• 01.05.2011 - Vychod Slnka / Borisov / 04:49-05:24 / Azimut 66°
• 01.05.2011 - Zapad Slnka / Kralova skala / 19:59-20:34 / Azimut 295°

Nebude to jednoduche, vecer vstat od pivka na chate a ist fotit,
respektive skory budicek na Chate pod Borisovom a ranny slapak
na vrch Borisovom. No vysledok v podobe fotiek a silny zazitok
z prirodneho divadla za to urcite stoji.

Rozpis trasy podľa Hikeplanner @ hiking.sk:

Deň 1

Deň 2

Deň 2 - varianta bez Dňa 1

Deň 3

Deň 4

Denník expedície aj s fotkami

• Rastove fotky na Picase
• Mirove fotky na Picase
• Kedze toto je otvorenie sezony pre nas turisticky kruzok, tak prikladam relaciu Genius Loci - Maly Rozsutec odvysielanu 24. 12. 2010 : Download (57 MB)
  

"Tak čo dáme tento rok?",
"No, v júni Malú Fatru a v septembri Západné Tatry".
"A čo dovtedy, dáme v apríli Veľkú Fatru?"
"Môže byť, navrhujem výkend po Veľkej noci, to tam už snáď nebude sneh".

Je dohodnuté, Veľká Fatra sa na nás môže tešiť. Termín máme stanovený.
Utriasame účasť na konštantných 6 osôb a ešte pred sviatkami objednávam nocľahy. Pekne postupne. Horský hotel Smrekovica, Chata pod Borišovom a Horský hotel Kráľova studňa. Trasa klasická ako už veľakrát, smer z Ružoberka do Tureckej. Akciu som sa rozhodol zamerať na fotenie západov a východov slnka. Západy každý večer a východ slnka na Borišove.

Je utorok, v piatok štartujeme, snáď. Predpovede počasia sa nás snažia zdeptať, prorokujú dážď, dážď a znova dážď. Ako na potvoru od SHMÚ už nefunguje Aladin, tak na rozhodovanie sledujeme len bezprízorné predpovede našich úžasných medií. Štvrtok na obed to definitívne uzatvárame a rozhodujeme sa ísť napriek nepriaznivým predpovediam. Predpovede počasia už nesledujeme. Nuž uvidíme, ako to dopadne s fotením západov a východov slnka za zlého počasia.

Kto vlastne ide? Juro, Slavo, Maťo, Andrej, Rasťo a ja. Rasťo sa už pred týždňom rozhodol, že sa pobalí do svojho malého fotobatohu. Chce nás tým poriadne naštvat, lebo my ostatní sa budeme tratáriť s tými našimi 40-70 litrovými obludami.

Deň 1

Konečne je piatok ráno. Budíme sa do krásneho slnečného rána. Ideme dvoma autami do Ružomberka, kde si na 3 noci necháme autá pri našom obľúbenom Penzióne Gejdák. Aká by to bola akcia, keby hned od rána nebol riadny adrenalín. Volá mi Rasťo:
"Miro, ja neviem nič nájsť, asi nikam nejdem".
"Čo si sa zbláznil? Veď, keď nepôjdeš, tak môžeme ísť jedným autom. Nezmetkuj a v kľude sa pobal! Aj tak si do toho malého batohu berieš len 3.5 veci. Rozmysli si to a o 15 minút mi zavolaj." Na Rasťovu obranu musím uviesť fakt, že sa len pred niekoľkými dňami presťahoval a v byte má ešte riadny chaos.

Zatiaľ sa stretávame s Jurom, Slavom a Andrejom. Ja s Jurom odchádzame Jurovým autom smer Nitra, kde plánujeme vyzdvihnúť Martina a pokračovať do Ružomberka. Slavo a Andy budú čakať na Rasťa a potom vyrazia tiež. Už keď sme na ceste, volá Rasťo, že je pobalený a pripravený. Hurá sláva, ideme všetci šiesti.

Pred 11h sa stretávame v Gejdáku, chceli sme si dať tradičnú marlenku s čajom. No marlenku nemajú, tak ju nahrádzame štrúdľou. Posedíme, porozprávame sa s personálom a prevádzkarkou penziónu. Chceli by sme už aj ísť, lenže zaťahuje sa a začína pršať. Tak čakáme, našťastie sa jedná len o prehánku, ktorá po niekoľkých minútach ustáva.

Postupne ideme von. Slavovi až teraz svitá, že obedovať tu nemienime. Trošku sa mu to nepozdáva, radšej ho rýchlo tlačíme von. Vonku pri autách začína klasické finalizovanie výstroje, nasadzujeme si návleky, rozkladáme trekingové paličky a ovešiavame sa fotografickými brašňami a batohmi. Odchádzame, vrátime sa sem o 3 dni.

Dnes budeme celý deň nasledovať zelenú značku. Kúsok od penziónu si na chodníku dávame prvú spoločnú fotku členov expedície. Na tejto akcii budú spoločné fotky výlučne v réžii Rasťa. Ja som si tentokrát statív nezobral. Troška za to môžu predpovede daždivého počasia a troška aj moja opatrnosť, aby som si hneď na prvej tohtoročnej akcii nepokazil chrbát.

Traverzujeme Sidorovo, stúpame len mierne. Po pár minútach pochodu začína mrholiť. Dávame si na batohy návleky. Nám zatiaľ dážď nevadí, funguje ako príjemné osvieženie. Slavo ide vpredu, čaká nás až pod Krkavou skalou. Tu sa chodník stáča doprava, vnárame sa do lesa. Hustejší dážď prečkáme pod korunami hustejších stromov. Rasťo si pre istotu oblieka pončo, čo robí na dážď dojem a prestáva pršať, dokonca sa ukazuje aj slnko. Veselo postupujeme ďalej.

Po chvíľke znova prší, to si už pončá dávame všetci. Prichádzame na Vlkolínske lúky, robíme spoločné foto sympaťákov v pončách a prášime ďalej. Slavo navrhuje v zrube, pri ktorom sme sa zastavili, obednú prestávku. Jednohlasne mu odporúčame horalku počas chôdze, obed bude až na hrebeni v Sedle pod Vtáčnikom. Tak dupeme ďalej, mierne stúpame asfaltkou, obchádzame Malinô Brdo.

Kúsok pod sedlom prestáva pršať a vykúka slnko. Kým sme v sedle pončá sú krásne usušené. Proste počasie je dnes s nami a dopraje nám slnečnú obednú prestávku. Rozkladáme sa na stole a lavičkách, varíme hriatô. Chutí výborne. Obedujeme. Chlieb, paštéka, cibuľa. Slniečko svieti, užívame si to. Hrám na flaute. Nad Nízkymi Tatrami prší.

Velíme na odchod, Slavo má už len jeden problém, zistiť, aké pivo majú na Smrekovici. Stúpame na Vtáčnik. Ja mám toto stúpanie rád, chalani nie. Znova začína mrholiť. Rasťo si dáva pončo, pomáha, prestáva pršať.

Po pár minútach sme hore. Ukazuje sa nám Stoh a Veľký Rozsutec a samozrejme v každom výhľade prítomný Veľký Choč. Pofotíme a ideme ďalej. Pri rázcestníku vo Vyšnom Šiprúnskom sedle dávame spoločné foto.

Najbližšiu pauzu si dávame na vyhliadke za Nižným šiprúnskym sedlom. Tu tradične skladáme batohy a užívame si pokoj, ticho a hrejúce slnko. Fotíme kvitnúce Prvosienky a Šafrany. Nie je sa kam ponáhľať. Čaká nás len stúpanie na Malú Smrekovicu a následný zostup z nej. Fotím aj hrebeň Nízkych Tatier od Prašivej po Sedlo pod Skalkou. Tentokrát mám pri jeho fotení úplne iné pocity, ako naposledy. Medzitým som mal to šťastie a celý tento hrebeň sa mi podarilo prejsť a vychutnať si na ňom každé klesanie i stúpanie. O to lepší je teraz pocit pri fotení.

Malá Smrekovica nie a nie k nám prísť, tak nezostáva nič iné, len naložiť batohy a podme na ňu. Tak pomaly stúpame. Znova začína pršať. Už to máme zautomatizované, bleskovo nasadzujeme pončá a šliapeme ďalej. Dážď hustne. Prestáva až na konci zostupu k Vojenskej zotavovni, cez jej areál už kráčame a sušíme pončá. Na prechode Močidla sa s Rasťom zdržiavame fotením nízkych oblakov na západe. Slnko je schované za nimi, takže fotenie západu slnka nám dnes nevíde, kompenzujeme si to teda fotením oranžových oblakov a siluet dažďa z nich padajúceho. Frčíme hlavne na teleobjektívoch. Ostatní zatiaľ dobíjajú Horský hotel Smrekovica a dozvedajú sa aké pivo čapujú.

S Rasťom vchádzame na Smrekovicu už za šera. V reštaurácii na stole nás už čakajú dve fľaškové pivá Bernard. Aha, takže, nečapujú. Ale Bernard chutí výborne. Večeriame, kecáme, ideme spať.

Deň 2

Vstávame do krásneho rána. Na 7:30 máme raňajky. Po nich sa balíme a vyrážame na dnešný trek, ktorého cieľom je Chata pod Borišovom. Smrekovicu opúšťam ako prvý. Vyšliapnem si do traverzu Skalnej Alpy, potom už chodník stúpa len mierne až k triangulačnému bodu pod Alpou. Odtiaľ je vždy zaujimavý výhľad na Rakytov, Čierny kameň a Ploskú. Skladám tu batoh a hraním na flaute si krátim čas, kým prídu ostatní.

Dohodujeme sa, že pôjdeme cez vrchol Skalnej Alpy, aby sme si užili aj výhľady na Krivánsku Malú Fatru. Jedine Juro sa rozhoduje pokračovať traverzom. Príjemne ma prekvapuje Slavo, ktorý chce ísť s nami hore. A to nie je posledné prekvapenie v jeho podaní. Na Alpe sa kocháme výhľadom, postupne rozpoznávame všetky malofatranské vrchy. Fotíme horizont a pekné oblaky nad ním.

Pokračujeme zostupom. Juro nás čaká pod Severným Rakytovským sedlom. Tentokrát traverz Rakytova (alebo ako ho Slavo nazýva: obchvat Rakytova) nevyužijeme a všetci ideme hrdinsky cez vrchol. Oblaky sú zatiaľ len sem tam, je príjemne, šliape sa výborne. Počas stúpania nás predbieha párik z Poľska, samozrejme aj náš stíhač Andy. My ostatní sa pomalým, ale nezastaviteľným tempom blížime k rakytovskému krížu.

Znova na Rakytove. Kolký krát už? Nemá zmysel to rátať, vždy sa sem rád vraciam. Tie výhľady sa nedajú opísať, možno básnik by to zvládol, lepšie ich vidieť. A ten kľud, to nikde nekúpite. Oddychujeme, robíme spoločné foto.

Je však čas ísť dolu. Oblačnosť hustne a na dnes je hlásený dážď a búrky, tak nech nás to tu nechytí. V Južnom Rakytovskom sedle sme raz dva. Zostupy nám idú výborne.

V sedle začína mrholiť, obliekame si pončá a dupeme ďalej. Pod Minčolom začnú padať krúpy. Slavo prehlási: "Už len, aby hrmieť začalo", a v tom sa ozve šupa. Ideme riedkym lesom k traverzu Minčola. Mierne hrmí a dážď redne. Na traverze prestáva pršať a vychádza slnko. Pončá nevyzliekame, sušíme ich na sebe za pochodu. Stretávame protiidúce skupinky Čechov. Slniečko a škŕkanie v žalúdkoch nás presviedča na obednú prestávku, ktorú si robíme pri rázcestí Grúň. Zotrvávame tu asi 40 minút. Znova sa zaťahuje, vyzerá, že pršať z toho už nebude, no jeden nikdy nevie.

Balíme caky-paky a vyrážame. Tešíme sa na traverz Čierneho kameňa a hriatô v Sedle Ploskej. Ide to výborne. Za traverzom dopĺňame v prameni vodu a stúpame do sedla. Fučí ako o dušu, kosa, kosa, kosa. Nechce sa mi zastavovať a obliekať sa, radšej zvyšujem tempo a ponáhľam sa do sedla. O chvíľu som tam, v prístrešku snáď fučí ešte viac. Obliekam sa teplejšie a čakám chalanov. Po ich príchode vyberá Rasťo varič a varíme hriatô. Musíme robiť závetrie, inak by nám plameň zhasol.

Hriatô chutí vynikajúco, zahrieva nás. Pomaly sa balíme a ideme na Ploskú. Juro so Slavom volia traverz. Ostatní ideme cez vrchol. Postupne stúpame, zopár fotiek na Čierny kameň, zopár na vrchole a zostupujeme k chate. Kúsok pod nami vidíme našich traverzantov. Miestami mrholí, riešime to softšelkami a ich kapucňami. Pončá sa nám už vyberať nechce, chata je na skok.

Už z diaľky vidíme ako pred chatou zdobia máj. Fakt, veď dnes je posledný aprílový deň.

Vchádzame do chaty, je tu dosť ľudí. Objednávame si kapustnicu, horec a pivo. Dopĺňame spotrebované živiny. Dostávame izbu a postupne si tam sťahujeme veci. Dnes máme ešte v pláne výstup na Borišov, kvôli foteniu západu Slnka. Času máme ešte dosť, tak zatiaľ si dávame prechádzku na Šoproň odkiaľ pri nízkom kresebnom svetle fotím salaš pod Ploskou. Vraciame sa na chatu.

Na Borišov chcú ísť so mnou len Rasťo a Andy, ostatných rozsedela útulná Chata pod Borišovom a nechce ich pustiť od čapovaného pivka. Berieme foťáky, statívy, trekingové paličky a ideme. Stúpanie je hneď zo začiatku poriadne ostré, ale šliape sa nám dobre, veď ideme naľahko. Na vrchol Borišova prichádzame asi po 20tich minútach. Oblaky nám zrejme aj dnes znemožnia vychutnať si západ slnka. No nevadí, fotíme aj tak. Na Borišove strávime asi 45 minút.

Zostupujeme, svetla ubúda. Vraciame sa k našemu stolu v chate. Predpovede na zajtra sú v znamení dažďa. Doteraz predpovedali prehánky, no zajtra hlásia seriózny dážď. Riešiť to však budeme až zajtra, jeden z variantov je, že by sme zostali tu aj ďalšiu noc. Tak dobrú noc, uvidíme ráno.

Deň 3

Stávam, pokus 1, vonku prší, východ slnka sa nekoná, spím ďalej. Stávam, pokus 2, prší, nikam nemusíme, spím ďalej. Stávam tretí krát, prší, hlad je sviňa.
"Budíček, raňajky, stávať leňoši".
"A na čo, keď prší?", ozve sa z niektorého spacáku.

Dávame si raňajky, niektorí praženicu, iní salámu s vajíčkom alebo párky. Po nich fotíme zchovaní pod strechou chaty fajčiace hory a doliny.

Po návrate z vonka začíname uvažovať, čo s dnešným dňom. Máme viacero možností, jedna z nich je, že tu zostaneme do zajtra. Pýtam sa chatára, či by aj na dnešnú noc mali pre nás voľno, vraví, že samozrejme, budú radi, ak tu zostaneme. Ďalšia možnosť je pokračovať podľa pôvodného plánu na Kráľovu studňu aj napriek dažďu. Treťou možnosťou ma chalani troška vytáčajú, lebo majú zajačie úmysly a chceli by dnes zdúchnuť cez Ploskú do Liptovských Revúc.

Ja v tom mám jasno, prišli sme na 4-dňovú akciu, a tak to aj má zostať. Nechcem však byť diktátor, tak navrhujem hlasovanie. A pre istotu tajné. S rýchlosťou blesku vyrábam hlasovacie lístky a všetci 6ti tajne hlasujeme. Výsledok je nerozhodný 3:3. Tri hlasy pre dnešný ústup do Revúc, tri hlasy pre zotrvanie tu na chate. Tak a sme tam, kde pred hlasovaním. Už si pripadám ako v parlamente.

Beriem bundu, pončo a mobil. Hajde von, pohľadať signál, posťahovať z webu meteogramy na dnes a zajtra, pre istotu aj autobusy z Revúc do Ružomberka. Vonku mrholí, na hlavu obliekam kapucňu a odhodlane kráčam od chaty v ústrety signálu. Čaká ma tam, kde vždy, je trošku vyslabnutý, ale bajty tečú. Mám meteogram, dážď hustne, cválam do chaty.

Začína lobbing. Pred chatou stetávam Rasťa:
"Tak, čo Rasťo, chceš ísť do Revúc?", sondujem, ako hlasoval.
"Mne je to jedno, mohli by sme tu aj zostať", blafuje Rasťo.
"Zajtra bude pekne, pozri na meteogram", vyťahujem tromf.
Rasťa mám, ešte ostatných, idem na to, sú v jedálni.
"Páni, zajtra bude pekne, pozrite", ľady sa lámu, mám ich.
"Ale čo s hokejom?", trápi Jura sledovanie dnešného hokeja našich s Nemeckom na MS v ľadovom hokeji.

Inak, telku tu majú, priamo v kuchyni, pre personál chaty, beží z akumulátorov, ktoré sú cez deň dobíjane solárnymi článkami. Juro sa pýta chatára, či by sme na nej večer nemohli sledovať hokej: "Do kuchyne Vás nepustím," odovedá chatár.

"Neboj, budeme to aspoň počúvať v rádiu," utešujem Jura.

Potvrdzujem chatárovi, že zostávame aj na dnešnú noc. Celkom sa potešil, aspoň tu niekoho budú mať aj z nedele na pondelok. Medzi erárnymi spoločenskými hrami sme našli scrabble. Kým prší hráme. No akonáhle prestane pršať, obliekame sa a ideme na Šoproň. Do batohu beriem zopár vecí a pončá pre seba aj chalanov, samozrejme bez foťáku a flauty ísť nesmiem.

Svetlo za veľa nestojí, tak fotíme hmly. Zo Šoproňa sa nám ponúka netradičný pohľad na Borišov aj chatu pod ním. Je príjemný vlhký vzduch, hrám na flaute. Po nasýtení sa pokoja, ideme späť na chatu. Začína pršať. Znova vegetíme na chate.

Prichádza večer a s ním čas výstupu na Borišov. Slavo prekvapuje znova a bez váhania ide tiež. Stúpame chladným vzduchom. Na vrchole štartujeme varič a Rasťo varí hriatô. Je výborné a zahrieva nás.

Kým dopijeme hriatô, začne sa svetlo meniť každú minútu. Chvíľu sme zahalení hmlou, náhle sa vyjasní, potom nás z jednej strany zahalí hmla a na opačnej strane slnko krásne nasvieti Chyžky. Takto sa scéna mení neustále. Všetci postupne odchádzajú, zostávam tu sám a ešte chvíľu fotím. Opäť zažívam úžasný pokoj.

Na zostupe dobieham Slava, vravíme si, ako si na chate dáme parené buchty a horúcu čokoládu. Už ten pocit nás poriadne zahrieva. Pre 20h sme na chate, objednávame 5 porcíí buchiet. Doberáme si chatára, že ako bude s tým hokejom. Na naše prekvapenie, natlačí televízor do výdajného okienka a pustí nám hokej. Juro je v siedmom nebi. Sme na našej najobľúbenejšej chate a ešte k tomu môžeme aj fandiť. Len škoda, že sme od Nemcov dostali poriadnu nakladačku.

Deň 4

Budíme sa do slnečného rána. Rasťo s Andrejom hneď ráno niečo fotia pred chatou, mne sa nechce. Vstávam až z ostatnými, balíme sa a ideme dolu na raňajky. Vracajú sa fotografi. Fotili hmly nad Ploskou.

Po raňajkách sa lúčime s osadenstvom chaty a vychádzame von. Víta nás slnkom zaliate ráno a chladný vzduch. Aspoň sa nám bude dobre stúpať na Ploskú. Odtiaľ zostúpime do Vyšných Revúc a z nich autobusom do Ružomberka.

Stúpanie na Ploskú nás riadne zahrieva aj napriek tomu, že s pribúdajúcou výškou silnie vietor. Vrchol Ploskej teraz len prefrčíme. Zastavujeme sa až na klesaní fotením pohľadu na Čierny kameň.

V sedle Ploskej si dávame krátku prestávku, pofotíme a klesáme ďalej. Dnes je naozaj krásne. Postupne klesáme a tráva je stále zelenšia, objavujú sa prvé pučiace stromy. Fotíme pohľad na hrebeň: Suchý, Ostredok a Krížna. Snáď vás navštívime nabudúce.

Záver

Podarená akcia s rozmarným počasím. Užili sme si Borišova. Pofotili sme a hlavne, načerpali sme pokoj.

Fotky

Slavove video

• Zatial len Slavove All-in-one videos (vsetky pospajane narychlo do jedneho videa)
  - ako uz tradicne varenie hriateho, Mirove preludia na flaute, praskanie bicom pri stavani maje ...
  

Slavove fotky - den 1

Slavove fotky - den 2

Slavove fotky - den 3

Slavove fotky - den 4

Slavo, chvalim fotky, znova dobre oko. Chcelo by to zrkadlovku, aby Ta aj technicka kvalita bola hodna. Miro.

• No a po navrate z VF mi policajti strazili auto - (nechal som viac nez "pootvorene" okienko :-)
  

Mirove fotky

Andrejove fotky

Rastove fotky

Ďalšie informácie na webe

Ubytovanie :

• Horsky hotel Smrekovica
• Chata pod Borišovom
• horsky hotel Kralova Studna

Ostatne :

• Novy pristresok v Sedle ploskej
  

Čo si so sebou zobrať

• Zachovávajte pravidlá turistického bontónu
• Co si so sebou zobrat na turistiku alebo splav (packing list)
• Ako si pobalit do batohu "Deuter Act Lite 40+10" - Veci na 4 dňový trek
• Rastov packing list do batohu Primus Minimus

Rastov packing list do batohu Primus Minimus

Primus Minimus

fotobatoh

• puzdro na telefon
• puzdro na filtre
• mala kapsicka (prirucne veci)

Fotokomora

• fotak + jeden objektiv
• druhy a treti objektiv
• fit-tycinky a keksiky (3ks/den)
• spaci vak
• cistiace handricky (mokre aj sucha)
• slnecna clona
• drziak filtrov Cokin (A-size)

Horna komora

• rezervne tricko kratky rukav
• tricko dlhy rukav
• rezervne ponozky a trenky
• tenka fliska PowerStrech
• nozik
• zubna kefka + pasta
• penazenka
• varic + mala kartusa
• pero modre a cervene
• zapisnik Moleskine
• celovka
• papierove vreckovky
• flasa 0.5l na vodu
• chlieb "kozmicky" 250g
• klobasa "Karpatske cigaro"
• 2ks mala pasteka
• cukor a slanina na hriato

Vonkajsie komory

• flasa 0.7l na vodu
• poncho
• vareska a hrncek (na hriato)
• papucky
• karimatka na sedenie
• 2x susene maso Jerky (nepouzite)

Oblecenie na seba

• nepremokave nohavice
• tricko
• ponozky + trenky
• bunda softshel (na batoh zvonka)
• satka (do vrecka bundy)

pozn.:
4 dni, ranajky a vecere na chate
chybal krem na opalovanie alebo/a klobuk

                 __                            _                                 
           _____/ /___ __   ______  ____ ___  (_)____        _________  ____ ___ 
          / ___/ / __ `/ | / / __ \/ __ `__ \/ / ___/       / ___/ __ \/ __ `__ \
         (__  ) / /_/ /| |/ / /_/ / / / / / / / /     _    / /__/ /_/ / / / / / /
        /____/_/\__,_/ |___/\____/_/ /_/ /_/_/_/     (_)   \___/\____/_/ /_/ /_/